Jeden zo zásadných „bottleneckov“ brzdíspoluprácu s juhom Poľska.Sliezsky región má výkon ako celé Slovensko

TEN-T koridory tvoria základnú sieť európskej dopravnej infraštruktúry, ktorá má zlepšiť prepojenie priemyselných regiónov, obchodných centier a logistických uzlov. Jedným z významných je Baltsko-jadranský koridor, ktorý vedie aj cez Žilinu. Tá má aj vďaka rozvinutému automobilovému priemyslu potenciál blízkej ekonomickej spolupráce s Poľským Sliezskom. 

Ekonomický výkon ako celé Slovensko 

Poľské Sliezsko patrí medzi najvýznamnejšie centrá automobilového priemyslu v strednej Európe. Podobnú priemyselnú orientáciu má aj Žilinský región, ktorý si vybudoval silnú pozíciu najmä vďaka automobilke Kia a rozsiahlej sieti subdodávateľov. 

„Silné priemyselné Sliezsko je počtom obyvateľov a hospodárskym výkonom porovnateľné s celým Slovenskom. Spolupráca je daná i historicky, ale zďaleka nie je vyčerpaná,“ vysvetľuje Stanislav Kučírek predseda Slovensko-poľskej obchodnej komory.

Po strate východných trhov sa severné Slovensko stáva čoraz zaujímavejším partnerom pre poľský biznis, a tým aj pre sliezsky hospodársky sektor. Užšia hospodárska spolupráca medzi týmito regiónmi by mohla priniesť nové príležitosti v dodávateľských reťazcoch, inováciách a vede a výskume. 

Baltsko-jadranský koridor prepája Rakúsko a Poľsko 

Slovensko má významnú polohu, pretože leží na trasách spájajúcich západnú a východnú Európu, ako aj sever a juh kontinentu. Kvalitné cestné napojenia v rámci TEN-T siete sú preto kľúčové pre logistické spoločnosti, ktoré denne zabezpečujú pohyb tovaru medzi jednotlivými krajinami.

„Z pohľadu Baltsko-Jadranského koridoru je Žilina kľúčovým bodom v rámci našej siete, cez ktorý prechádzajú zásielky medzi Poľskom a Rakúskom. V smere do Poľska zo Žiliny smerujú najväčšie objemy najmä do dvoch našich hubov – Łódź a Katowice v Sliezsku, ktorý patrí medzi hlavný priemyselný a automotive región,“ hovorí Eva Macurová, vedúca žilinského depa Raben Logistics Slovakia. 

Kompenzácia klesajúcich objednávok z Nemecka 

Spolupráca so sliezskymi firmami môže otvoriť našim podnikom nové možnosti. 

„Spolupráca s poľskými podnikmi by mohla čiastočne, a pri udržaní dynamiky rastu nášho suseda, aj významne pomôcť s nahradením klesajúcich objednávok z Nemecka,“ hovorí Pavol Vitek, predseda Predstavenstva Žilinskej regionálnej komory SOPK.

Podľa Viteka Poliaci navyše vybudovali veľmi úspešne odbyt svojich výrobkov aj v Škandinávii a tiež v Pobaltí. 

„Spolupráca so sliezskymi firmami môže otvoriť našim podnikom nové trhy, čo je dnes tiež dôležitá téma,“ dodáva. 

Ako uvádza Eva Lacová, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), zdieľanie znalostí medzi našimi a poľskými firmami, výskumnými pracoviskami a univerzitami môže priniesť projekty s vyššou pridanou hodnotou – od smart mobility a digitalizácie až po nové priemyselné a energetické technológie. 

„Priestor na spoluprácu okrem automobilového priemyslu vidíme aj v strojárstve, drevárskom a potravinárskom priemysle, vede a výskume a logistike,“ dodáva.  

V Poľskom Sliezsku sa nachádzajú kľúčové logistické huby, ktoré posielajú tovar do celej Európy. 

„Pri väčších vzdialenostiach v rámci medzinárodnej dopravy teda tovar nepreváža jeden kamión do cieľovej destinácie, ale tovar sa preloží napr. v jednom z týchto Eurohubov. Jeden významný sa nachádza  práve v Legniciv Sliezsku,“  pokračuje Eva Macurová z Raben Logistics Slovakia. 

Úlohou Eurohubu je byť centrálnou bránou pre európsku dopravu. 

„Funguje to tak, že jednotlivé menšie zásielky (tzv. groupage) sa najprv zozbierajú z regionálnych dep a zvezú do Eurohubu. Tam sa skonsolidujú – to znamená, že sa pretriedia a naložia na vozidlá smerujúce do konkrétnych krajín,“ dodáva Macurová. 

Kritický úsek na TEN-T koridore brzdí rozvoj s Poľskom  

Aj napriek existujúcej logistickej prepojenosti však zostáva problémom fyzická infraštruktúra. 

„Najviditeľnejším dopravným úzkym hrdlom je dnes priestor Radole a Kysuckého Nového Mesta, kde sa mieša miestna, regionálna, priemyselná aj tranzitná doprava,“ hovorí  Lacová zo žilinskej župy.  

Problémom však podľa žilinskej župy je celý nedobudovaný úsek D3 od Žiliny až po Čadcu.  

„Pre nových investorov a rozvoj celého regiónu je strategicky dôležité dokončiť diaľnicu D3 na Kysuciach, ktorá nás spojí s priemyselnými oblasťami v poľskom Sliezsku a Moravskosliezskom kraji a spojí diaľničnú sieť medzi Baltským a Jadranským morom,“ vysvetľuje Lacová.  

 „Žiaľ, výstavba prepojenia diaľnicou D3 sa dlhodobo posúvala a dnes je to pre nás zrejme tá najpodstatnejšia príčina v pomalom rozvoji spolupráce s Poľskom,“ dodáva Vitek.

Aktuálne prebieha výstavba na všetkých 3 úsekoch 

Národná diaľničná spoločnosť pokračuje v prípravných prácach na všetkých troch úsekoch kysuckej diaľnice D3, ktorá má výrazne zlepšiť dopravné spojenie medzi Žilinou, Kysucami a Poľskom. Na stavbách prebiehajú prieskumy, úpravy terénu, budovanie prístupových komunikácií aj príprava základov pre budúce objekty. 

„Čo sa týka prínosu kysuckej tepny, diaľničný ťah celej D3 na Kysuciach odláka časť osobných i nákladných áut zo súčasnej cesty I/11,“ dodáva na záver Národná diaľničná spoločnosť.