Na konferencii SpeedCHAIN International 2025 sa stretli lídri logistického sektora a odborníci, aby riešili súčasné výzvy a budúcnosť logistiky v Česku a Európe. Hlavnou témou bol nedostatok investícií, ktorý ohrozuje modernizáciu odvetvia. Logistika dnes trpí nedostatkom pracovníkov, a preto je kľúčové investovať do robotizácie, automatizácie skladov a digitálnych technológií, aby zostala efektívna, konkurencieschopná a pripravená na budúce výzvy.
Stroje vs človek
Európa zaostáva v investíciách do automatizácie a robotizácie oproti ostatným kontinentom.
„Nesmieme stagnovať v rozvoji technológií a inovácií. Ázia dynamicky napreduje, Amerika síce mierne spomalila, no stále je na tom lepšie než my. Ak nezmeníme prístup, hrozí nám zaostávanie. Je potrebné konať hneď,“ vysvetľuje Kamil Bartoš zo spoločnosti FANUC Czech.
Firmy v praxi potvrdzujú, že bez nasadenia moderných riešení sa logistika nezaobíde.
„Aby sme boli konkurencieschopní, potrebujeme nahrádzať monotónnu ľudskú prácu robotickými rukami, autonómnymi systémami a podobnými riešeniami – o to viac v Nemecku kde sú náklady na pracovníka vyššie ako u nás. Ak sa však automatizuje zle, výsledok je horší, než keby procesy zostali manuálne,“ uviedol Dalibor Pátek z Rohlík group.
Zároveň dodal, že automatizáciu však treba plánovať minimálne päť rokov dopredu, aby mala skutočný zmysel.
Autonómne mobilné roboty (AMR) v skladoch nie sú len efektívnejšie a lacnejšie, ale aj bezpečnejšie:
„Za posledných sedem rokov došlo pri manipulácii so zásielkami k siedmim smrteľným a viac než 200 pracovným úrazom. Nasadenie AMR robotov je pritom bezpečnejšie a v konečnom dôsledku aj lacnejšie – cena ľudskej práce je dnes vyššia než investícia do robota,“ hovorí Milan Ludvík zo ZETES Czech Republic.
Logistické firmy sa dnes sústreďujú predovšetkým na automatizáciu skladov. Podľa Jakuba Trnku, generálneho riaditeľa Raben logistics CZ a SK sa však v kanceláriách stále vykonáva množstvo rutinných operácií, ktoré vôbec nemusia vykonávať ľudia.
„Nasadenie RPA – robotickej procesnej automatizácie – prináša obrovský potenciál. Práve tieto úlohy dokážu zvládnuť virtuálni roboti. V Rabene máme nasadených až 60 robotov, ktorí automatizovali viac než 300 procesov. Vďaka tomu sme ušetrili prácu vyše stovky ľudí – a to za zlomkovú cenu,“ objasňuje Trnka.
Nejde o marketingové nadšenie z umelej inteligencie a technológií. Realita je taká, že chýbajú ľudia a bude ich stále menej. „Ľudí bude v logistike ubúdať a geografická krivka je jasná. Preto musíme investovať do všetkých trendov – od práce s aplikáciami až po robotizáciu skladov,“ dodala Kateřina Rázlová z DHL Supply Chain.
Zelená logistika a európske riešenia
Európska legislatíva tlačí na ekologickejšie riešenia v doprave. Alternatíva naftových nákladných vozidiel je zatiaľ v nedohľadne.
„Ako prechodné riešenie vnímame HVO palivá, hoci aj tie majú svoje limity. Vodík považujem za veľmi perspektívny, no zatiaľ sme nemali možnosť technológiu v praxi otestovať. Škoda, že Európska komisia vyradila LNG, keďže ide o technológiu, ktorú vodiči ovládajú a existuje na ňu infraštruktúra,“ hovorí Aleš Willert z C.S. CARGO.
V panelovej diskusii však niektorí logistickí lídri namietali, že LNG neprináša významnú úsporu emisií CO₂, a preto nie je vhodným riešením pre udržateľnosť. Dopravcovia preto naďalej uprednostňujú biopalivo HVO ako dočasnú alternatívu k nafte.
Okrem alternatívnych palív znižovanie emisií v doprave prináša aj optimalizácia prepravy vozidiel. Príkladom môže byť budovanie tzv. eurohubov.
„Vytvorili sme distribučný model pozostávajúci zo 6 európskych prekladísk - eurohubov, z toho jedno je aj v Rokycanoch. Vďaka tomu sme zrýchlili prepravu, znížili počet prekládok a ušetrili 27 % CO₂ na jednu paletu. Dnes dokážeme prepraviť tovar do Nemecka do 24 hodín, čo kedysi bola takmer utópia,“ uviedol Jakub Trnka z Raben Logistics CZ a SK, ktorá s konceptom Eurohubov vyhrala Logistický projekt roku 2024.
Námorná preprava čelí geopolitickým výzvam
Globálna logistika čelí geopolitickým otrasom. Obchádzanie Suezského prieplavu cez Afriku spôsobuje výrazné meškania a reťazové problémy.
„Tieto geopolitické výzvy nedokážeme vyriešiť digitalizáciou ani modernými technológiami. Musíme sa im prispôsobiť,“ uviedol Vladimír Doboš z Hafen Hamburg.
Aj prístavy však inovujú a modernizujú. Prístav Hamburg aj Koper dnes riadia žeriavy na diaľku.
„Posledným ľudským pracovníkom na termináli bol žeriavnik – dnes už pracuje na diaľku priamo z kancelárie pomocou joysticku,“, dopĺňa Doboš. V Antverpách zase využívajú drony na kontrolu únikov palív či poškodení infraštruktúry.
Prístavy čelia podobným výzvam ako pozemná doprava. Budúcnosť moderného prístavu je kombinácia infraštruktúrnych investícií, digitalizácie a ekologických riešení.
Ako to zhrnul Marcin Kamola z Baltic hub: „Kto nebude zelený, toho finančné inštitúcie aj zákazníci potrestajú vyššími nákladmi.“